Predstavte si nasledujúcu situáciu: Ste v meste a vybije sa vám smartfón. Ponáhľate sa na nejaké konkrétne miesto za nejakým konkrétnym účelom a ste iba na polceste. Trafíte tam aj teraz, bez pomoci navigácie v mobile? Ak nie, ste obeťou tzv. digitálnej demencie.
Dodnes sa pamätám, keď som bol s kamarátom na túre a prvý krát sme mali k dispozícii GPS. Do mapy sme nahliadli iba občas, po niekoľkých hodinách sme sa spoliehali už iba na digitálny systém. Po čase sme si uvedomili, že značka, po ktorej sme mali ísť, je tak akosi neprítomná. Turistická cesta pripomínala skôr lesnú prť. Skontrolovali sme teda GPS. Ten nám ráčil oznámiť, že sme na vrchole kopca na druhej strane údolia. Následovalo vypnutie a cesta späť po vlastných stopách. Poučenie: Spoliehaj sa na vlastný rozum. A mapu.
V posledných desaťročiach sme sa stali svedkami neuveriteľného technického boomu, ktorý nemá v dejinách obdobu. Na jednej strane máme k dispozícii výdobytky, ktoré nám každodenné starosti uľahčujú. Ale pri pohľade z iného uhla vidíme, že sme prestali precvičovať niektoré základné vlastnosti, ktoré nám po tisícročia umožňovali prežiť. Za príklad z úvodu nech poslúži orientácia. Vtedy sme ešte vedeli čítať z mapy a vďaka nej sa orientovať, no táto vlastnosť sa časom vďaka našej lenivosti vytratila v prospech Google Maps. Prinajmenšom v meste.
V Nemecku bola pred niekoľkými rokmi publikovaná správa vládnej komisie, podľa ktorej je približne štvrť milióna ľudí vo veku 14-25 rokov závislých na internete. Ďalších 1,4 milióna osôb je podľa tejto správy problematickými užívateľmi internetu. Prvé príznaky digitálnej demencie popísali pred siedmymi rokmi vedci v Južnej Kórei. Týkali sa najmä mladých dospelých, medzi ktorými boli čoraz častejšie poruchy pamäte, pozornosti a sústredenia. Vedci popísali aj emocionálne sploštenie a celkovú otupenosť.
V posledných rokoch sa pre podobnú stratu schopností vžil názov digitálna demencia. Spopularizoval ho nemecký vedec Manfred Spitzer, podľa ktorého sú našou najlepšou investíciou do budúcnosti mozgy ďalšej generácie. Tie však pomáhame oslabovať prehnaným spoliehaním sa na digitálne médiá a pomôcky, vďaka ktorým si ani my, ani naši potomkovia nemusíme v podstate nič pamätať. Každá informácia je dostupná niekoľkými kliknutiami na displej smartfónu. Navyše, oslabujeme aj svoju koncentráciu. Pre mnohých ľudí – najmä zamestnancov v korporátnej sfére – je bežný tzv. multitasking, teda vykonávanie viacerých činností naraz. Podľa Spitzera vďaka tomu strácame schopnosť plne sa sústrediť na jednu činnosť. Keď prestaneme vyvíjať duševnú činnosť, neurónové spojenia v mozgu nie sú po svojom odumretí nahrádzané novými, pretože nie sú potrebné. Vďaka digitálnym pomôckam tak strácame schopnosť súvislého čítania, trpíme úzkosťami, objavujú sa sklony k agresívnemu správaniu, poruchy spánku a ďalšie problémy.
Samozrejme, väčšina ľudí, ktorí si tento text prečítali až sem, sa ohradí, pretože ich sa to netýka. Položte si teda niekoľko nasledujúcich otázok: Koľko telefónnych čísel si pamätáte? Kedy ste si naposledy nejakú informáciu vyhľadali v knihe? Mnohí v dnešnej spoločnosti sa hrdia tým, že nemajú televíziu, ale koľkí vymenili pasívne sledovanie televízie za celé hodiny na sociálnych sieťach? Tak vidíte. Digitálna doba zasiahla nejakou formou takmer každého. Redakcia Man & Manners vám prináša niekoľko návrhov, ako následky digitálnej demencie zmierniť.
Zjednodušene povedané, náš mozog sa neustále mení v závislosti od toho, ako ho používame. Prispôsobuje sa našim potrebám. Je potrebné ho namáhať a kŕmiť novými informáciami.
– Najjednoduchším spôsobom je čítanie kníh. Okrem pôžitku zo samotného čítania zabránite vďaka získaným vedomostiam aj poriadnemu faux-pas, keď si po odpoveď na jednoduchú otázku v spoločnosti budete musieť prizvať na pomoc smartfón. Ak sa niečo učíte, učte sa z odbornej literatúry.
– Ak je to len trochu možné, dajte si raz za týždeň bezdigitálny deň. Vypnite obrazovky a venujte sa manuálnym koníčkom, turistike, vlastným potomkom (ak už nejakých máte), čítaniu…skrátka čomukoľvek, čo od vás vyžaduje duševnú činnosť.
– Používajte technológie len v nutnej miere. To neznamená, že sa máte vrátiť do doby kamennej, ale ak sa napríklad veľmi neponáhlate a trochu ste zišli z cesty, pozrite sa najskôr do mapy. Navigáciu vytiahnite, až keď sa naozaj nebudete vedieť zorientovať.
– Precvičujte pamäť napríklad učením cudzích jazykov, alebo nových slovíčok v jazyku, ktorý už poznáte. Rovnako funguje aj hra na hudobný nástroj, aj keby to mala byť len obyčajná píšťalka (pri všetkom ohľade k susedom, ak bývate v paneláku, pravdaže)
– Zaveďte si bezobrazovkovú zónú v byte či dome. Ideálna je spálňa.
-Vyhýbajte sa zbytočným hltačom času, ako je bezcieľné surfovanie po internete.
Nezavádzajte však tieto opatrenia všetky naraz. Závislosť na technológiách spôsobuje aj abstinenčné príznaky, preto je potrebné ju odbúravať postupne. Vašou odmenou bude nielen zvýšená schopnosť sústredenia a vedomosti, ale aj vedomie, že sa môžete kedykoľvek spoľahnúť na svoje duševné schopnosti.
