Existuje zvláštny druh ľudí, ktorí vstávajú pred úsvitom – nie preto, že musia, ale preto, že sa tak chcú. Sú to ranné vtáčatá – mýtické bytosti, ktoré vítajú deň s úsmevom, už vzkonanou rannou hzgienou a natiahnutím sa. Vyznačujú sa samoľúbosťou, ktorá je zvyčajne vyhradená pre ľudí, ktorí majú korenie v kuchyni zoradené podľa systému odkukaného od niektorej korporátnej celebrity okupujúcej titulku miestneho Forbesu. Spoločnosť ich uctieva. Veda im tlieska. A my ostatní potichu plánujeme ich zvrhnutie, zatiaľ čo o 11:47 zvierame tretiu šálku čistej kávy.
Na našu smolu nie je skoré vstávanie len voľbou životného štýlu – je to vyhlásenie vojny pohodliu, teplu a zvrhlo zvodnému objatiu paplóna. Podľa knihy Art of Mannlines je skoré vstávanie strategickým manévrom vo veľkej hre života – ide o produktivitu, duševnú jasnosť a dostatok času na premýšľanie o svojich nedostatkoch skôr, ako vás za ne svet začne súdiť.
Cirkadiánne rytmy a iní tyranskí vládcovia času
Začnime od základu: cirkadiánnym rytmom. Sú to vnútorné hodiny vášho tela, ktoré obvykle ignorujete s rovnakým entuziazmom ako vaše skutočné hodiny – kým sa niečo nepokazí. Hovorí sa, že zosúladenie vášho rytmu so Slnkom zlepšuje kvalitu spánku, znižuje stres a dáva vám pocit neurčitej nadradenosti voči nočným sovám – kamarátom a kolegom obľubujúcim ticho noci. Je to tiež skvelý spôsob, ako sa uistiť, že ste hore na okamih, keď sa váš autistický sused rozhodne kosiť trávnik v nedeľu o 6:03.
Stať sa ranným vtáčom nie je také jednoduché ako nastaviť si budík a dúfať v to najlepšie. Nie, vyžaduje si to určitú úroveň plánovania a disciplíny, ktorá je zvyčajne vyhradená pre vojenské operácie a montáž nábytku z IKEA (outsourcujem manželke). Musíte ísť spať skôr, čo znie jednoducho, kým si neuvedomíte, že váš mozog má iné plány – tie zahŕňajú sledovanie dokumentov o súťažnom valcovaní syra alebo googlenie kriticky dôležitej informácie o tom, či majú tučniaky kolená?“ (Majú).
Trikom je urobiť si prostredie na spanie tak nesmierne nepodnetné, že aj vaša nespavosť sa začne nudiť. Patrí sem odstránenie obrazoviek (áno, aj smartfón je obrazovka), udržiavanie chladnej miestnosti a vyhýbanie sa kofeínu po 14:00. Teda ak nie ste anglofil – v takom prípade sa čierny čaj považuje za základné ľudské právo a je vyňatý zo všetkého vedeckého skúmania. Pred spaním by ste sa mali tiež vyhýbať alkoholu, čo je nešťastné, pretože vtedy má +4 Taste a ten -5 Intelligence si nikto nestihne všimnúť.
Budíky: Vnútorný nepriateľ
Neviem, kto vztvoril prvý budík, ale som si istý, že sa v pekle priebežne opeká na well done z každej strany. V masochistickom rituáli skorého vstávania však hrajú kľúčovú úlohu. Odborníci odporúčajú umiestniť budík na druhú stranu miestnosti, aby ste boli nútení vstať a naháňať ho ako hyperaktívna veverička nadopovaná dexedrínom.
Je to účinné za predpokladu, že vedľa spiaca polovička má pochopenie pre vaše nové zúfalo neoriginálne sebatrýznenie. Ak máte ADHD, pozoruhodne rýchlo si rozviniete obratnosť absolventa večernej školy pána Miyagiho a naučíte sa deaktivovať budík uprostred skoku naspäť pod paplón. V takom prípade skúste použiť budík simulujúci východ slnka, ktorý preberá jemnou žiarou. Je to skvelé, ak sa radi nechávate klamať technológiami (tiež si vylepšujete selfíčka s AI?).
Ranná rutina: Balet ľútosti s kalnými očami
Samozrejme, skoré vstávanie nie je len o samotnom čine. Je to o tom, čo robíte s týmito usporenými hodinami. Môžete meditovať, písať si denník (ak to teda nerobíte večer) alebo sa venovať cvičeniu – z nejakého dôvodu ranné vtáčatá rady behajú. Ak ste ako väčšina ľudí, spočiatku budete prázdne hľadieť na stenu a premýšľať, prečo ste hore, zatiaľ čo zvyšok sveta je celkom rozumným spôsobom v bezvedomí. Kľúčom je zaviesť si rannú rutinu, čo je elegantný spôsob, ako povedať „robte veci v určitom poradí, aby ste si náhodou neumyli zuby deodorantom“. Autor tohto textu sa v prípade úspešného opustenia postele preberá niekde medzi chuťou zubnej pasty a tretím kilometrom v bežeckých teniskách.
V tejto rozprave nemôžeme vynechať produktivitu. Ranné vtáčatá sú často sústredenejšie, organizovanejšie a s väčšou pravdepodobnosťou dokončia úlohy ešte pred obedom. Je to preto, že mali čas naplánovať si deň, stanoviť si priority a ostalo im viac času na produktívnu paniku. Je tiež menej pravdepodobné, že ich vyrušia e-maily, telefonáty alebo existenciálny strach. Skrátka, zvládajú prvé veci daného dňa už vtedy, keď my ostatní ešte len vyjednávame s vankúšmi.
Aby to celé nebolo len pozitívne, pripomeňme, že skoré vstávanie onbsahuje slušnú zbierku vlastných výziev. Okrem obligátneho rozlepenia očí a prinútení tela k pohybu je to fakt, že. prídete o nočné rozhovory, spontánne, ehm, “dobrodružstvá” a radosť zo sledovania obľúbeného programu bez toho, aby vás súdil Apolónov prísny pohľad. Dôverne sa zoznámite aj so zvukom vtákov, ktoré sa práve za oknom dohadujú, kto má väčší zobák. A objavíte existenciálnu hrôzu z čakania na zohriatie kávovaru – čím skôr vstanete, tým vám to pripadá nekonečnejšie.
Kult chronicky vertikálnych: Sociálna nadradenosť a index samoľúbosti
V spoločnosti zaujímajú fanúšikovia skorého uvádzania tela do vertikálnej polohy zvláštne miesto. Sú obdivovaní, zahŕňaní zle skrývanou závisťou a občas aj strachom. Povedia vám veci ako: „Už som zabehol päť kilometrov a napísal úvod môjho nového románu,“ zatiaľ čo vy sa stále snažíte spomenúť si na svoje vlastné meno. Ale nenechajte sa oklamať. Za každým ranným vtáčatkom stojí človek, ktorý išiel spať o 21:00 a naposledy viedol spontánnu diskusiu s manželkou na jeseň 2016.
Potom je tu filozofický uhol pohľadu. Skoré vstávanie je vyhlásenie – deklarácia, že odmietate byť ovládaní pohodlím, komfortom alebo zvodným šepotom „už len päť minút“. Ide o prevzatie kontroly nad svojim časom, energiou a osudom. Alebo aspoň predstieranie, že to robíte, až kým nevyhnutne nezaspíte s tvárou zaborenou v miske s vločkami.
Existenciálny prípitok
Záverom možno povedať, že skoré vstávanie je ušľachtilá činnosť – za predpokladu, že si užívate bdelosť v čase, keď aj drozdy stále preklínajú svoje životné rozhodnutia. Vyžaduje si to disciplínu, plánovanie, zdravú dávku sebaklamu. Ale odmena – oveľa nižšia miera mozgovej hmly, nárast produktivity a samoľúbosti z porážky Slnka v jeho vlastnej hre, to všetko stojí za to. Teda, kamaráti spomínali.
