Syndróm hlavnej postavy: keď je váš život film a nikto si nekúpil lístok

Ivan Zich Čitáreň, Rozvoj , ,
Man in spotlight

Vesmír nie je o vás. Je to jedna z mála istôt, ktoré v živote máme, a väčšina z nás ju aj tak denne ignoruje. Syndróm hlavnej postavy nie je diagnóza a v nijakom lekárskom manuáli ho nenájdete. V istej miere ho však nosí v sebe takmer každý z nás, autor tohto textu nevynímajúc. Ako ho spoznať, koľko stojí nás aj ľudí okolo a prečo naň najlepšie zaberá stredoveký kňaz, nemecký mrzút a čašník, ktorého ste si doteraz poriadne nevšimli.

Pokračovať v čítaní

Ako sa rozprávať s hlupákom podľa muža, ktorý nadával psovi do ľudí

Ivan Zich Čitáreň , , ,

Du Mensch! Najhoršia nadávka, akú Arthur Schopenhauer poznal, mala šesť písmen a ani jedno z nich nebolo vulgárne. Znela: Človek.

Frankfurt nad Mohanom, päťdesiate roky devätnásteho storočia. V reštaurácii obeduje starý pán, ktorému po stranách hlavy trčia biele chumáče vlasov, akoby sa práve pohádali s vetrom a vyhrali. Pod stolom leží pudel. Volá sa Butz. Keď je dobrý, pán ho oslovuje Atman, sanskritským slovom, ktoré si prekladal ako duša sveta.1 Keď je zlý, pán zvýši hlas, pomaly sa rozhliadne po ostatných hosťoch, aby bolo jasné, komu je to v skutočnosti určené, a povie psovi: „Du Mensch!“

Ty človek!

Pes sa neurazil. Psy sa neurážajú. Zato ľudia naokolo áno. A presne o to išlo.

Pokračovať v čítaní

Koľko je dosť? Malá gentlemanská vzbura proti svetu, ktorý chce stále viac

Ivan Zich Rozvoj , , , ,

Váš telefón funguje. Batéria vydrží deň, fotoaparát pozná tváre detí aj mačiek a budík vás stále dokáže zobudiť s presnosťou menšieho domáceho nešťastia. Potom príde reklama. Nový model má lepší objektív, tenší rám a procesor schopný vyriešiť problémy, o ktorých ste pri raňajkách ešte netušili. O tridsať sekúnd držíte v ruke zariadenie, ktoré včera spoľahlivo slúžilo a dnes pôsobí, akoby ho objavili archeológovia pri výkope rímskej cesty.

Pokračovať v čítaní

Hávamál pre moderného chlapa: čo Óðinn vedel o pive, priateľstve a povesti

Ivan Zich Rozvoj , , ,

Najznámejšia zbierka severskej múdrosti otvára radou, aby ste si pri vstupe obhliadli dvere.

Žiadne hviezdy, žiadna pokora, žiadne rozcvičenie. Prvá strofa hneď predpokladá, že v sieni môžu sedieť ľudia, ktorí vás nemajú rádi, a že zistiť to po treťom pive je neskoro. Tým je o Hávamále povedané takmer všetko. No, skoro všetko, inak by tento text nevznikol.

Pokračovať v čítaní

História potápačských hodiniek: Ako sa ľudstvo naučilo merať čas pod vodou (a prečo to bolo potrebné)

Ivan Zich Čitáreň , , , , , ,

Alebo: Príbeh o tom, ako sme z krehkých šperkov pre boháčov vytvorili nástroje, ktoré prežijú apokalypsu (váš účet v banke pravdepodobne nie)

(Poznámka autora: Tento článok bol napísaný nasucho. Žiadne hodinky neboli počas písania poškodené vodou. Hoci káva sa vyliala. Dvakrát)

Pozrime sa pravde do očí: väčšina z nás nikdy nepoužije potápačské hodinky na to, na čo sú určené. Nebudeme merať čas pri ponore do Mariánskej priekopy, nebudeme počítať dekompresné zastávky a podvodná expedícia za stratenou ríšou Atlantídy nie je v našich pracovných kalendároch. Štatisticky vzaté, najbližšie k „extrémnym podmienkam“ sa dostanete, keď vás vaša spolubý… ehm, milovaná manželka požiada umyť riad.

Pokračovať v čítaní

Nikdy nedovoľ, aby ťa slnko zastihlo v spánku: Nehanebná óda na nesvätú hodinu úsvitu

Ivan Zich Rozvoj , , , , ,

Existuje zvláštny druh ľudí, ktorí vstávajú pred úsvitom – nie preto, že musia, ale preto, že sa tak chcú. Sú to ranné vtáčatá – mýtické bytosti, ktoré vítajú deň s úsmevom, už vzkonanou rannou hzgienou a natiahnutím sa. Vyznačujú sa samoľúbosťou, ktorá je zvyčajne vyhradená pre ľudí, ktorí majú korenie v kuchyni zoradené podľa systému odkukaného od niektorej korporátnej celebrity okupujúcej titulku miestneho Forbesu. Spoločnosť ich uctieva. Veda im tlieska. A my ostatní potichu plánujeme ich zvrhnutie, zatiaľ čo o 11:47 zvierame tretiu šálku čistej kávy.

Pokračovať v čítaní