Ako sa rozprávať s hlupákom podľa muža, ktorý nadával psovi do ľudí
Du Mensch! Najhoršia nadávka, akú Arthur Schopenhauer poznal, mala šesť písmen a ani jedno z nich nebolo vulgárne. Znela: Človek.
Frankfurt nad Mohanom, päťdesiate roky devätnásteho storočia. V reštaurácii obeduje starý pán, ktorému po stranách hlavy trčia biele chumáče vlasov, akoby sa práve pohádali s vetrom a vyhrali. Pod stolom leží pudel. Volá sa Butz. Keď je dobrý, pán ho oslovuje Atman, sanskritským slovom, ktoré si prekladal ako duša sveta.1 Keď je zlý, pán zvýši hlas, pomaly sa rozhliadne po ostatných hosťoch, aby bolo jasné, komu je to v skutočnosti určené, a povie psovi: „Du Mensch!“
Ty človek!
Pes sa neurazil. Psy sa neurážajú. Zato ľudia naokolo áno. A presne o to išlo.
Pokračovať v čítaní