Titulka tohoto textu vo mne rezonuje už dlhý čas. Možno i z toho dôvodu mám neodbytný pocit, akoby tou jednou vetou bolo povedané všetko a už nebolo nutné čokoľvek k tomu dodať. Veď je to také prosté: moderný muž či gentleman by mal držať ochrannú ruku nad prírodou. Lenže všetci veľmi dobre vieme, že to, čo jeden považuje za samozrejmé, iní môžu považovať za neprirodzené, nepochopiteľné…či dokonca absurdné.
Ochranu prírody asi nenájdete v kódexe tradičného gentlemana. Ostatne, ochrana prírody, cielená a vedomá, má svoje korene až v 19. storočí, v období romantizmu. Pred tým bol obdivný a empatický vzťah k divokej prírode (lesy, hory…) považovaný za výstrednosť. Francúzsky filozof J.J. Russeau, ktorý bol známy svojim obdivom a silnou empatiou k divokej prírode, v mnohom ovplyvnil spomínaných romantikov, ale aj moderné environmentálne hnutie. Vo svojej dobe bol však považovaný za čudáka. Nuž ale, čo bolo, to bolo. Vráťme sa do súčasnosti a k modernému gentlemanovi. Na týchto stránkach už bolo napísané celkom dosť o tom, akými cnosťami by mal oplývať muž honosiaci sa týmto titulom. Rozhodne to nie je len o dokonale ušitom obleku a ovládaní spoločenskej etikety. Gentlemana zdobia v prvom rade jeho cnosti, nie značkové hodinky. Novou cnosťou, ktorú by si mal osvojiť moderný gentleman, je i ochrana prírody.
Pod ochranou prírody si možno mnohí predstavia profesionálov bojujúcich za záchranu ohrozených druhov či aktivistov, ktorí sa priväzujú ku stromom. Byť na strane prírody sa však dá aj inak. I malé, no každodenné (samozrejmé) skutky majú cenu zlata. Zdvihnutie obalu od čokolády na lesnej cestičke určite patrí k takýmto drobným, no chvályhodným skutkom. Pod frázou, ktorá je v nadpise tohto článku, však mienim niečo iné. Pokúsim sa to vysvetliť na jednom zdanlivo banálnom príklade zo života. Jeden môj priateľ bol nedávno so svojim známym a jeho osemročným synom v lese zbierať hríby. Známy povedal svojmu synovi, nech palicou ničí všetky muchotrávky, pretože sú to „zlé, jedovaté hríby“. Priateľ sa do toho zamiešal s tým, že to nie je správne. Jednoducho, zastal sa síce jedovatých, no nevinných muchotrávok a v mojich očiach sa zachoval ako skutočne moderný gentleman. Možno si poviete, že je to trocha bizarný príklad – veď sú to len muchotrávky, ktorých je plný les. Dozaista máte pravdu, ale v tomto prípade je muchotrávka predovšetkým symbol, metafora prírody, ktorá je v určitých momentoch skutočne bezmocná voči svojvôli človeka. Potrebuje niekoho, kto sa jej zastane. A tým niekým by mal byť muž – gentleman, ktorý sa nedokáže nečinne prizerať, ako niekto týra zviera. Alebo neváha rozbehnúť petičnú akciu proti výrubu stromov na sídlisku. Príkladov toho, ako by sa mal zachovať pravý muž , keď vidí, že príroda je v pozícii slabšieho, je určite dosť. Nemusí to byť vždy veľký čin, ktorý sa dostane do hlavných správ. Dôležité je nemlčať a neostať v úlohe pasívneho pozorovateľa.
V súvislosti s gentlemanstvom sa často hovorí aj o etikete. Je to súbor konvencií, ktoré majú tak trochu snobskú príchuť, aj keď zďaleka nie sú len návodom na to ako správne držať príbor. K základným okruhom etikety patrí aj to, ako sa správať voči opačnému pohlaviu či zásady ako viesť sofistikovaný dialóg. A, pochopiteľne, dosť sa venuje téme zovňajšku a vhodného oblečenia v závislosti od miesta či príležitosti. Na týchto stránkach ste sa mohli dočítať aj to, ako sa správať za volantom auta či v každodennom živote. Toto všetko sú nesporne dôležité veci, ktoré patria k dobrým mravom. Ale…akoby sme na niečo zabudli. Etiketa sa zatiaľ vzťahuje len na ľudský svet, teda svet kultúry. Zabudli sme na to, že je tu ešte jeden svet: svet prírody. Nebudem sa tu rozpisovať o tom, že súčasťou prírody je aj človek a napriek tomu, že sa zahaľujeme, chodíme do divadla či používame pri jedle príbor, sme stále len jeden zo živočíšnych druhov. Nateraz by som rád upozornil na jeden závažný nedostatok príručiek typu Čo sa sluší a čo nie. Je ním absencia pravidiel slušného správania sa v prírode a voči prírode. Nemalo by to však končiť len nevyhadzovaním odpadkov v lese či nerušením lesnej zveri nadmerným hlukom. Je to len základ, ktorý potrebuje nadstavbu. Predovšetkým moderný gentleman musí ísť vzorom aj v tomto smere. Podrobnejšie o tom, čo by mohla obsahovať príručka environmentálnej etikety, až niekedy nabudúce. Pozorný čitateľ však už určite postrehol, ktoré pravidlá by som do tejto príručky zaradil a niektoré ďalšie naznačia nasledovné riadky.
Dovolil by som si teraz krátku historickú odbočku. Kde sa tu vlastne vzali ideály gentlemanstva? Jeho historické korene možno hľadať v kultúre stredovekých rytierov, zvanej kurtoázia. Toto slovo pochádza z francúzštiny a znamená dvornosť, zdvorilosť. Bol to súbor morálnych zásad, podľa ktorých sa mal rytier správať k iným rytierom, ale aj k dámam. Mimochodom, počiatky kurtoázie sú spájané so ženou – francúzskou panovníčkou Elonórou Akvitánskou. Rytiersku ohľaduplnosť a galantnosť voči ženám si neskôr osvojil aj novoveký rytier – gentleman. A hoci ženy (nie bezdôvodne) tvrdia, že gavalieri už vymreli, predsa len sa táto rytierska cnosť považuje za niečo samozrejmé (aspoň vo svete gentlemanov). Prečo by sa však toto gavalierstvo malo týkať len žien (či ľudí vo všeobecnosti)? Veď aj Príroda si zaslúži rovnako jemné (ang. gentle = jemný) zaobchádzanie ako žena. Navyše je v mnohých jazykoch ženského rodu. Poslaním moderného gentlemana je okrem iného aj nezištná (veľmi dôležité!) pomoc slabším. A to by sa malo týkať nielen žien, starších ľudí či detí, ale aj zvierat či stromov, skrátka všetkých obyvateľov planéty Zem. Veľmi chytľavo a výstižne to zhrnula česká environmentálna sociologička Hana Librová. Podľa nej budúcnosť patrí „avantgardnému machovi“ alebo „alternatívnemu supermanovi“, mužovi, ktorý disponuje fyzickou silou, pevnosťou postoja a rozhodnosťou k činu. Tento nový ideál muža je schopný altruizmu, trpezlivosti a lásky a svoju energiu zameriava na ochranu prírody, ľudí a okolitého sveta.
Kiež by sa toto jej – možno trocha naivné – proroctvo naplnilo a svet skutočne „ovládol“ tento nový superhrdina, ktorý má väčšie srdce než ego.
