Trúfnem si trošku generalizovať: podľa mňa neexistuje muž, ktorý by nechcel mať rešpekt, aký zvyčajne sprevádza príslušnosť k niektorej z elitných či špeciálnych (nie, to nie sú synonymá) jednotiek. Každý však nemôže nosiť uniformu a prevažná väčšina po tom ani netúži. Avšak dnes si rozpovieme jeden heroický príbeh o nájazde britských commandos a o pár dní sa pozrieme na to, v čom sa z činov a výcviku týchto mužov môže poučiť každý moderný gentleman. Je toho toľko, že sme článok museli rozdeliť na dve časti.
Predstavte si, že jedna nepriateľská loď môže ohroziť životodárnu žilu, ktorá udržiava vašu krajinu pri živote. Zničiť ju nemôžete, ale blízko vašich brehov je iba jeden prístav, ktorý ju môže prijať. Presne táto otravná nepríjemnosť sa stala na začiatku 40. rokov Britom. Tou loďou bol nemecký Tirpitz a prístavom bol francúzsky St. Nazaire. Príslušníci nových jednotiek commandos si povedali, že už zažili horšie pokusy o samovraždu a vybrali sa gigantický suchý dok zničiť.
Plán bol pomerne jednoduchý. Briti naložili starý torpédoborec HMS Campbeltown výbušninami, zamaskovali ho ako nemeckú loď a chceli s ním naraziť do vrát doku. Celý pekelný náklad by to následne celé poslal vertikálne smerom ku hviezdam. Commandos by medzitým zničili technické zariadenia a prístav poškodili tak, aby to dávali dohromady ešte pravnuci nemeckých vojakov.
Samozrejme, malo to pár háčikov. St. Nazaire leží viac než 400 kilometrov od najbližšieho britského prístavu a more sa hemžilo nemeckými ponorkami. Commandos museli cestovať v malých sprievodných člnoch. Ich ochrana spočívala iba v drevenom trupe tenkom ako polička z Ikey. To nepredstavovalo prekážku ani pre strelu z pechotnej pušky. Všetko záviselo od utajenia. Ústie Loiry, kde sa prístav nachádza, bolo silne bránené nemeckou armádou.
HMS Campbeltown podstupuje plastiku
Flotila pozostávajúca z torpédoborca, 16 sprievodných lodí, veliteľského a torpédového člna vyrazila na cestu 26. marca z Falmouthu. Okrem posádok sa na lodiach nachádzalo 80 členov demolačných oddielov a 265 príslušníkov jednotiek Commandos. Na druhý deň okolo desiatej večer sa lode ocitli v ústí rieky Loiry. V tom čase mali na prístav zaútočiť aj bombardéry, aby odvrátili pozornosť od flotily. Kvôli počasiu ale mohli bomby zhodiť iba štyri lietadlá. Ich prítomnosť a zvláštne správanie, naopak, ešte podporili nemeckú podozrievavosť.
O štvrť na dve v noci sa flotila dostala na vzdialenosť iba tri kilometre od cieľa. V tom okamihu pokrylo lode svetlo z nemeckých reflektorov. Veliteľ Robert Ryder pohotovo vyvesil vlajku nemeckého námorníctva a na niekoľko kritických sekúnd Nemcov zmiatol. Po chvíli však zistili pravý stav vecí a spustili hustú paľbu. Veliteľ jedného z člnov, kapitán Horlock, po nájazde povedal, že Campbeltown a ďalšie lode išlo toľko svetla, že si pripadal ako na slávnosti. Streľba smerovala najmä na obrnený kapitánsky mostík torpédoborca.
Briti paľbu opätovali. Nemeckým postaveniam nemohli spôsobiť vážnejšie škody, ale stačilo to na to, aby kapitán Stephen Beattie udržal Campbeltown v kurze na vráta doku. Straty na životoch dramaticky rýchlo narastali, ale krátko po pol druhej v noci torpédoborec narazil do vrát ako obrovské baranidlo a zostal v nich zakliesnený. Posádka, ženisti a commandos okamžite vyrazili v hustej paľbe na breh splniť svoje úlohy. Vyložiť vojakov sa podarilo aj niekoľkým motorovým člnom, hoci boli silne poškodené. Aj z potopených lodí sa mnohí zachránili, doplávali na breh a rozpútali hotové peklo.
Commandos v podaní moderných reenactorov
Za príklad, ako to v tých kritických okamihoch v St. Nazaire vyzeralo, nech slúži svedectvo veliteľa demolačnej skupiny, poručíka S.W. Chanta: „Pri čerpacej stanici sme zistili, že úderná skupina kapitána Roya pobila delostreleckú obsluhu na streche a práve sa zamestnávala ničením diel. Počuli sme hluk boja na streche, keď sme výbušninami vyrazili oceľové dvere a zostupovali po oceľovom schodisku. Asi 15 metrov pod zemou sme umiestnili nálože. Mal som ruky dorezané malými črepinami granátu, tak som s náložou zaobchádzal dosť neobratne. Ale zostal so mnou seržant Dockerill, keby som kvôli zraneniu nedokázal bomby odpáliť. Potom sme utekali von a vrhli sa na zem. Na betónovej podlahe sme boli celkom nekrytí, ale odplížili sme sa o niekoľko metrov ďalej. Keď nastal výbuch, vzduchom lietali nebezpečne blízko obrovské betónové kvádre,“ opísal Chant.
Ďalším jednotkám sa podarilo zničiť viaceré zariadenia dokov, ale zďaleka nie všetky. Navyše nemecké lode v tom čase zničili toľko britských plavidiel, že na ostatných už nebolo dosť miesta pre všetkých vojakov. Podplukovník Newman zhromaždil tých, čo ostali a rozhodol sa prebojovať z mesta, čo bola v podstate samovražda. Tí, ktorým sa to podarilo, sa mali vydať smerom k španielskym hraniciam, čo bolo viac ako 500 kilometrov. Newman rátal s tým, že vojakom cestou pomôžu francúzski partizáni. Podarilo sa to iba trom.
HMS Campbeltown krátko pred explóziou
Na akcii sa celkovo zúčastnilo 611 námorníkov, ženistov a commandos. V boji zahynulo 168 z nich a 225 padlo do zajatia, väčšina navyše utrpela zranenia. Z 18 nasadených plavidiel sa vrátili iba tri. Priamo v meste navyše zahynulo 400 francúzskych civilistov. O život prišlo aj asi 360 nemeckých vojakov. Ale to ešte nebolo grandiózne finále. Doobeda okolo 10:30 sa na Campbeltowne nachádzalo asi 40 vysokopostavených nemeckých dôstojníkov. Chceli si pozrieť vrak, ktorým Briti zamýšľali zničiť obrovský dok. Nepochybne z toho mali náramnú zábavu, keďže zničené prístavné zariadenia sa dali opraviť.
V ich očiach Britom zámer nevyšiel. Zrazu však prístavom otriasol mohutný výbuch náloží, ktorým sa konečne aktivovala rozbuška. Zahynuli nielen dôstojníci na palube, ale aj množstvo vojakov, ktorí v prístave pozorovali následky nájazdu. Vypukol zmätok, pretože viacerí vojaci sa domnievali, že britský útok pokračuje. Panika mala za následok ďalších mŕtvych, pretože vojaci začali strieľať do vlastných radov. Do toho zahájili útok francúzski partizáni, ktorí došli k rovnakému záveru ako nemeckí vojaci. V uliciach mesta pokračovali tvrdé boje. O dva dni neskôr vybuchli aj dve torpéda vystrelené k vrátam ešte pred útokom. Nemcom sa situáciu v St. Nazaire podarilo zvládnuť len s vypätím všetkých síl. Celý dok bol poškodený natoľko, že opravy prebiehali ešte aj po vojne. Na vojenské účely ho už nemecké námorníctvo nedokázalo nikdy využiť. Najväčšia nemecká loď Tirpitz sa až do svojho konca ukrývala v nórskych fjordoch a britské námorníctvo nikdy neohrozila. Nájazd commandos splnil svoj účel, hoci ho životom zaplatilo množstvo neuveriteľne odvážnych mužov.
