Malé veľké umenie.
Tak po prvé: whisky sa nepije nasilu a určite sami seba nesilíme, aby sme pri tom vyzerali snobsky nóbl ako nejaký herec, alebo ešte horšie – ako keby sme vypadli z internetového návodu. Whisky je možno po stáročia nápojom gentlemanov, ale hlavne v anglosaských krajinách, kde je škaredé počasie: Írsko a Škótsko. U nás tento ťažký aromatický nápoj nemusí padnúť dobre úplne každému. Nie všetci sme ako Winston Churchill, ktorý rád popíjal aj cez deň, alebo ako prvý americký prezident Washington, ktorý dokonca založil výrobu jednej značky (páli sa dodnes).
Whisky si za tých pár storočí vytvorilo auru akéhosi pánskeho nápoja (nech nám dámy prepáčia). Každý „užívateľ“ má svoju obľúbenú značku alebo typ whisky. Nezdá sa to, ale dosť sa od seba líšia. Napríklad americké značky bývajú sladšie (aj vína tam majú sladšie) a v sudoch zrejú kratšie. Bourbon, ražná whisky alebo slávna Tennessee – to sú typické americké štýly. Škótske a írske nápoje zrejú aspoň tri roky, inak by ste túto whisky ani nemohli predávať ako značkovú.
Whisky môže mať podiel alkoholu od 40 po 60 percent a určite sa nebúcha naraz, naopak, tento spôsob pitia je považovaný za barbarský, pretože si nevychutnáme tú dlhú chuť nápoja. Preto sa whisky popíja pomaly, prejde celá po jazyku, zahreje hrdlo a pošteklí v nose. Pravý gurmán si dúšok podrží v ústach dlhšie a dokáže v ňom zacítiť vôňu vypáleného dubu, ak bola whisky v ňom dlho skladovaná.
Hovorí sa, že najlepšie je ju podávať pri izbovej teplote (že vraj Škóti považujú za izbovú teplotu menej ako 20 stupňov Celzia), vtedy najviac vynikne aróma. Teda holywoodske klišé s ľadom je skrátka klišé s ľadom. Ľad sa používa skôr pri koktajloch, to je však už na iný článok. Ak riediť, tak len vodou alebo sódou, určite nie nejakým nápojom, ktorého chuť by dobrú whisky zabila. Chutí môže byť v tomto nápoji požehnane – podľa značky v nej nájdete vanilku, karamel, obilniny, ovocie, kvety, údenú príchuť a tak ďalej a tak ďalej. Kým taká dobrá vodka je neutrálna, u whisky sa cení osobitosť a nové chute.
Pravý piják whisky dbá aj na to, v akom pohári ju dostane. Obľúbené sú široké sklá s vysokým dnom, alebo starý prostý pohárik, dôležité je, aby nápoj aj veľmi dobre vyzeral – snažíme sa ním povzbudiť čo najviac našich zmyslov. Istá skupina ľudí dokonca používa cínové poháre – je to akýsi zvyk z čias dobývania divokého západu v USA a takto si zvykli popíjať whisky aj baníci pri svojej ťažkej práci.
Nuž a nakoniec, keď sme dopili, zavrieme fľašku a odložíme ju na horšie časy. Čím menej whisky ale vo fľaši ostalo, tým rýchlejšie stráca svoje dobré vlastnosti, takže posledných pár hltov sa neoplatí skladovať donekonečna :).
