M*A*S*H* kniha: Alebo čo bolo v seriáli inak

„Budete sekať dobrotu, inak s vami vyjebem ako so sirotami,“ informoval na začiatku podriadených chirurgov podplukovník Henry Blake v knihe MASH. Literárna predloha bola v niektorých detailoch úplne iná ako legendárny seriál (alebo film). Tento článok je jeden obrovský spoiler, takže ho nečítajte, ak sa chcete nechať prekvapiť knihou. V opačnom prípade – smelo do toho.

 

Už len samotný podplukovník Blake (v seriáli plukovník) je v knihe iný. V seriáli stále nostalgicky spomínal svoju súkromnú prax v USA, v knihe je to „furťák“, dlhoročný vojak z povolania. V knihe hral dosť vedľajšiu úlohu, s chirurgami sa až tak nebratríčkoval, ale bol jediný „zelený“, ktorého Bahňáci (hlavné postavy) brali. Jeho jedinou starosťou bolo mať čo najviac schopných doktorov v tábore, takže prehliadal ich výstrelky, hoci najradšej by ich dal niekedy zatknúť MPíkmi (čo v seriáli nerobil). Tábor bol podľa knihy oveľa väčší a aj chirurgov bolo oveľa viac – lenže naše tri hlavné postavy sa vypracovali na najlepších.

Hlavné postavy

Bahňáci boli obyvatelia stanu Swamp, ktorý sa v seriáli volal Bažina. Boli traja a neskôr štyria. Kapitáni Hawkeye Pierce, John Trapper McIntyre, Duke Forrest a na konci prišiel Divoch Jones. Stan sa volal podľa Piercovho študentského ubytovania, keďže bol chudobný a nemal na to, aby býval v univerzitnom kampuse. Poslední dvaja z rebelujúcej štvorky chirurgov v seriáli ani neúčinkovali, ak tak, len sa mihli na začiatku ako komparzisti. Frank Burns v Bažine podľa knihy nebýval. Na začiatku tu bol len major Hobson, toho ale hlavní chirurgovia vystrnadili zo stanu von, pretože sa priveľa modlil. A Blake ho nechal odveliť do Štátov, lebo sa modlil aj v jedálni. Inak, tie Martini drinky, čo si stále doktori pálili… v knihe ich pili z veľkých pohárov na vodu a nie z pohárikov v na stopke. Ako povedal Duke, mali sa báječne, neustále naložení v liehu, a sem-tam preháňali faldy dievčatám. Chľast volali antihadie sérum.

Hawkeye Pierce bol v knihe ženatý a mal dve deti. Manželka ho musela živiť, lebo si ešte len robil atestáciu v nemocnici a táto prax bola neplatená. To iba v seriáli bol slobodný bohém. Okrem toho bol v knihe blonďák a v tábore bol najmenej obľúbený z trojice Bahňákov. Zo seriálu ho poznáme tak, že mal odpor k zbraniam, v knihe však mal štyridsaťpäťku, s ktorou občas robili s Dukom žartíky typu prestrelíme pneumatiky na džípe. S Dukom sa neustále doberali – Pierce bol poondiaty Yankee zo severu a Duke buranský južan. Piercov otec inak nebol lekár ako v seriáli, ale rybár. A mal ešte šesť bratov, z ktorých väčšina boli asi opilci a dokonca kriminálnici zavretí v lochu. Najobľúbenejšie Hawkova hláška, ktorú v seriáli ale nepoužíval, bolo „Epes rádes“, niečo akože všetko je v pohode.

Na začiatku sa Duke s Hawkom dohodli, že v práci budú kmitať, aby mali moc – a dokonale im to vyšlo, keďže ich vylomeniny museli prehliadať aj generáli. Robili aj oveľa drsnejšie žartíky ako v televízii. Napríklad protestanského pastora ukrižovali a predstierali, že ho podpália benzínom – zato, že písal listy rodinám vojakov bez toho, aby sa presvedčil, či ešte žijú. Alebo Duke sa na konci vyhrážal so svojou zbraňou, že postrieľa otravných bažantov. To všetko bolo preto, že medzi „krvavými potopami“ (raz museli operovať 14 dní v kuse) vládla zase otupná nečinnosť a každý z dvoch extrémov bláznil. Za tie roky v Kórey si vybudovali železné zvyky ako keď Duke močil tak, že v noci vstal ako námesačný, urobil sedem krokov doprava za stan a vyprázdnil sa – ostalo mu to aj neskôr v iných priestoroch.

Drsní poloblázni

Kniha je skrátka o dosť drsnejšia, dosť sa tu nadáva, a je oveľa menej korektná. Severných Kórejčanov volajú Američania „žluťásci“, hoci v seriáli boli okrem Burnsa hipisácky antirastickí. Pri odchode amerických lodí, Kórejčania skandovali: „Nech žijú amelickí kokoti!“ Keď sa černoch Divoch pýtal Hawkeya, prečo mu je nepríjemná spoločnosť jeho černošských kamarátov, Hawkeye povedal, že ani Divoch nemá rád všetkých „beláskov“. Inak bol ale Pierce prvý ochotný bývať s doktorom-černochom, pretože černosti nemali svoj vlastný stan (vtedy ho mali mať ešte oddelený). I tak robili fóry typu, že nejak sa zošerilo na obed, keď Divoch vošiel do Bažiny a podobne.

V knihe doktori veľmi nebalili sestričky – pretože sestry boli skúsené a mali najlepšie roky už za sebou. To len v seriáli to boli mladé dievčatá, ktoré vyzerali akoby práve skončili školu. Také by však armáda na vojnu nepustila. Takže chirurgovia chodili radšej za prostitútkami do bordelu. Mimochodom, Hawkeye mal starého kamaráta v Tokiu, ktorý prevádzkoval nevestinec a v tej istej budove zároveň aj detskú nemocnicu. O balení žien mal Hawkeye teóriu, že treba ísť na to rýchlo a na rovinu sa spýtať ženy, človek ušetrí čas a peniaze a buď okamžite skóruje alebo rýchlo utrie hubu.

John McIntyre došiel až o polroka neskôr a teda z Kórey ho pustili až polroka po Hawkeyem, ktorý bol na vojne 18 mesiacov, z toho 15 v MASH 4077. Trapper bol z Bostonu z Winchesteru (čiže v knihe major Charles Winchester z Bostonu neexistoval). Bol nesmierne vychrtnutý, pretože podľa jeho slov, už nejedol pevnú stravu (stále sa nalieval len pivom). Bol to najlepší odborník na hrudníky na Ďalekom Východe a preto sa stal aj šéfchirurgom. V seriáli vieme, že najlepším bol Hawkeye. V knihe boli s Dukom len odborníci na bruchá a končatiny. Kňaz otec Ruža povedal Trapperovi, že má ksicht ako Ježiš, tak si Trapper nechal narásť vlasy a bradu a ožratého na kríži ho vozili po jednotkách v Kórey a predávali jeho fotky. Takto zarobili šesťtisíc dolárov na štúdium ich kórejského sluhu Hodžona. Pri tejto príležitosti sa Hawkeyov otec opil s dekanom Piercovej Alma Mater. Inak boli Hawk s Trappom výborní futbalisti na škole (tak sa aj spoznali) a neskôr presedlali na golf.

Mimochodom, „zlý major“ Frank Burns tiež vraj veľmi rád otváral hrudníky a robil priame masáže srdca, aj keď to pacienti neprežívali. Preto ho McIntyre zato aj raz zmlátil. V seriáli sa nikdy nebili, Frank hrudníky neotváral a masáž srdca robil Hawkeye akože prvýkrát v histórii. Druhýkrát Franka Trapper zmlátil za to, že vinil jednotkového hlupáčika zo smrti vojaka, ktorého operáciu zbabral doktor. McIntyrova prezývka Trapper pochádzala z historky, keď mal sex so ženou v kabínke vlaku a keď ich prichytil sprievodca, tak jeho vyvolená začala vrieskať, že ju tam chytil do pasce.

Radar bol asi jediná postava, ktorú vystihol aj seriál. Bol malý, počul veci, čo iní nie, šmíroval a znervózňoval plukovníka predvídaním jeho rozkazov. Do armády sa ale prihlásil dobrovoľne – sníval o tom, že si vyslúži generálske frčky. V seriáli bol jeden diel, ako Radarovi vzali krv, keď zaspal v jedálni. V knihe bolo zháňanie „dobrovoľníkov“ Radarovým koníčkom, ktorý takto raz šťastne vycucol aj Pierca. V seriáli mal teda Radar odpor ku krvi, v knihe sa nebál pichať injekcie spiacim neborákom.

Majorka Margaret Houlihanová a Frank Burns mali v knihe pomer len jedinký raz. Frank jej imponoval tým, že kritizoval prácu sestier a bol predpisovo ustrojený. Takže vôbec nevidela to, že Frank je blb. A keď sa Pierce začal Frankovi vysmievať, že sa ulakomil na „Hrmu“ (opísanú ako zachovalá baba štyridsiatnička), tak ho Frank napadol a z MASH sa porúčal ihneď domov. Nebol teda večným antagonistom. V oboch prípadoch bol ale neschopný doktor, ktorý žil z toho, že jeho otec bol bohatý a v civile pracoval v jeho súkromnej nemocnici. Keď sa Margaret sťažovala listom generálovi Hammondovi, že ju Bahňáci urážajú, tak generál poradil Blakovi: „Chirurgov potrebujeme, radšej Hrmu poriadne zjeb.“ Okrem Hrmy bola v knihe ešte jedna kapitánka-sestra, ktorá bola ešte väčší ras a vyhýbali sa jej aj Bahňáci. Len Trapper ju sem-tam oslovil Kápo.

Spomínaný otec Ruža alias padre Mulcahy je tiež veľmi známa postava zo seriálu. V knihe bol katolík, skúsený misionár a vraj rovnaká krvná skupina s Bahňákmi. Bavili sa medzi sebou štýlom – tak, ako sa má ten váš generalissimus vo Vatikáne? – čo zase chcete, vy neznabozi? Bol tiež schopný organizátor večierkov.

Čo v seriáli nenájdete

Potom tu boli ale postavy, ktoré v seriáli nedostali priestor. Napríklad Plynař John, špičkový anesteziológ, bez ktorého by sa nedalo operovať. Ten si musel každý týždeň kupovať 60 prezervatívov, pretože sa mu neustále trhali balóniky na plynových nádobách a musel si ich opravovať sám. S Hawkeyem mal konflikt, nepokladal ho až za takého pohoďáka. Ústredným stanom v tábore bola ordinácia poľského zubára, kde sa 24 hodín denne nepretržite hral „Bezbolestný poľský poker“, pilo sa, počúvala sa hudba a zubár zatiaľ drátoval rozdrvené čeľusti vojakov. Sám zubár mal ale občas samovražedné sklony. A tiež mal obrovský penis, na ktorý sa mu pri sprchovaní chodili všetci dívať ako na kuriozitu (v knihe teda nešmírovali sestričky cez dieru v plátne, ale zubára).

No a pamätáte si na chápavého a charizmatického psychológa majora Sidneyho Freedmana? Tak v knihe mali chirurgovia na vojenských psychológov úplne opačný názor a mali ich za hlupákov. Bol tu jeden major s iným menom a ten nechápal, že Hawkeye iba predstiera, že je cvok a chcel sa s ním rozprávať o pocitoch. Bol to naivný blb.

Predsa len traja doktori Duke, Trapper a Hawk neboli najväčší rebeli v armáde. V inom MASHi bol akýsi Dáreček Rogers a to bol ešte väčší magor. Podplukovník Blake ho plánoval zastreliť, ak sa ešte raz ukáže v 4077.

Napokon prišlo na rozlúčky. Prví odišli Hawkeye s Dukom, lebo slúžili najdlhšie. Trapper sa s nimi nedokázal rozlúčiť, len Piercovi strčil do vrecka papierik s veršami. V knihe je opísaná celá cesta domov, ako sa pološibnutí doktori začali správať civilizovanejšie. Ich posledný výstrelok bol na lodi. Ako demobilizovaní lekári dostali za úlohu skontrolovať „zbrane“ 3000 vojakov cestujúcich domov, tzn. vykonať veľmi osobnú prehliadku za účelom zistenie, či dotyční nemajú syfilis. To sa im nechcelo, tak sa vydávali za vojenských kaplánov a na túto robotu si najali iných chlapíkov po 2 centy za skontrolovaný penis. Falošných doktorov poučili, že majú sedieť na stoličke opačne, fajčiť cigaru a vojakom povedať: „Vyzliecť sa, stiahnuť predkožku a žmýkať. A potom mu povedz, nemávaj mi s tým pod nosom, ja tu mám lepšiu cigaru.“ Nikto nevedel, čo robí armáda s vojakmi, čo majú syfilis. Ale dozvedeli sa to – vojaci boli posielaní za kaplánmi. Takže si veľmi nepomohli.

Kniha MASH má v českom vydaní podtitul Aneb jak to bylo doopravdy. V skutočnosti, ak ste videli dokument, to bolo úplne inak – práca v jednotkách MASH bola ponurá mäsiarčina. Vyšlo množstvo ďalších kníh zo sériu, typu MASH ide do Londýna, MASH ide do Viedne, ale žiadna už za nič nestála.

napive.sk

Autor tohto blogu je starý kumpán členov redakcie Man & Manners. Jeho prípadné indiánske meno by znelo Chodiaca knižnica. Živý dôkaz, že je možné vedieť skoro všetko o skoro všetkom.